Pod pojmom šikanovanie sa rozumie správanie žiaka alebo skupiny žiakov, ktorého úmyslom je fyzické alebo psychické ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka. Ide spravidla o opakované útoky voči žiakovi (skupine žiakov), ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia brániť. V drvivej väčšine prípadov sa jedná o opakované útoky zo strany agresora voči obeti, avšak nájdu sa aj prípady, kedy jednorazový, mimoriadne agresívny útok s cieľom ublížiť môže byť vyhodnotený ako šikana.
Prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou nemusí byť výlučne fyzická - dominancia môže byť vnímaná na základe sociálneho statusu, agresor si zámerne môže vyberať za obete zdravotne alebo sociálne znevýhodnené deti.
Znaky a varovné signály
Šikanovanie môže prebiehať mnohými podobami či už priameho alebo nepriameho násilia.
a) priame: najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií
b) nepriame: najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám.
Viac informácií TU.
Znaky alebo podoby šikany môžu byť:
a) fyzické:
t. j. telesný kontakt medzi ľuďmi- strčenie, zakopnutie, kopanie, bitie, sexuálne obťažovanie
b) verbálne:
urážanie, zastrašovanie, zosmiešňovanie, homofóbné alebo rasistické poznámky..
c) skryté šikanovanie:
t. j. za chrbtom osoby, pričom účelom je zničiť povesť osoby, spôsobiť poníženie napr. vytváraním lží, nelichotivými, dehonestujúcimi vtipmi..
d) kyberšikana:
čiže šikanovanie v online priestore
Varovné signály:
Množstvo šikanovaných detí z rôznych dôvodov nevolá o pomoc. Či už cítia pocity hanby, viny, strachu, alebo majú nízke sebavedomie, osamelé ostávajú skryté v systéme bez pomoci. Je nesmierne dôležité rozpoznať varovné signály potenciálneho výskytu šikany a okamžite ju začať riešiť.
Prejavy šikanovaného dieťaťa môžu byť rôzne a nemusí ísť vždy o šikanu, veľmi podobné varovné signály môžu vysielať aj depresívne, úzkostné alebo zneužívané deti. V každom prípade treba s deťmi komunikovať, aby sme rozpoznali, čo sa deje.
K častým varovným signálom šikanovania patria:
- nevysvetliteľné drobné zranenia detí, odreniny, škrabance, modriny..
- strata alebo poškodenie vecí, peňazí, oblečenia, kníh...
- časté bolesti hlavy, brucha, celkový pocit únavy dieťaťa, predstieranie choroby
- zmena stravovacích návykov, nechutenstvo...
- zmeny v spánkovom režime, dieťa dlho zaspáva, často sa budí, máva nočné desy
- zhoršenie školského prospechu, strata motivácie učiť sa a chodiť do školy
- zhoršenie sociálnych väzieb, dieťa prichádza o kamarátov, nechce chodievať von...
- výkyvy nálad, sebadeštrukčné správanie alebo ubližovanie iným, dieťa môže mať suicidiálne myšlienky
Viac informácií TU.
Obeť:
Obeťoušikany môže byť ktokoľvek. Ohrozené bývajú často deti, ktoré už sú dlhšie objektom agresie iných, deti hendicapované s určitou odlišnosťou, či už mentálnou alebo fyzickou, deti, ktoré prišli z iného kolektívu, ale aj úspešní žiaci, ktorí v niečom vynikajú (prospech, školský úspech, dobrý vzťah s pedagógom).
Veľmi často sa stáva, že obeťami šikany sú deti pochádzajúce z rodín so slabým socioekonomickým statusom, kde býva vyššia miera tolerancie násilia a menšia možnosť, že takýto rodičia budú dieťa ochraňovať.
V zásade akákoľvek inakosť dieťaťa (v zmysle napr. etnickej príslušnosti, vierovyznania, národnosti, štýlu obliekania, introverzie, výzoru...) sa môže stať spúšťačom pre jeho šikanovanie.
Agresor:
Motivácia agresora k násilnému správaniu môže mať rôzne korene.
Za šikanou môžeme hľadať viaceré dôvody:
- môže ísť o skryté rodinné problémy (násilie v rodine, týranie, zneužívanie, veľmi autoritatívny rodič, rozvod, úmrtie alebo prírastok..)
- túžba po moci, túžba zviditeľniť sa, strhávať na seba pozornosť
- agresor chce manipulovať druhými, mať nad nimi prevahu, cíti potešenie, keď iní trpia
- pocity menejcennosti, frustrácie, osamelosti, nudy..
- môže ísť aj o dieťa, ktoré v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych väzieb..
Agresori majú znížené schopnosti viesť dobré sociálne vzťahy a riešiť vlastné sociálne problémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že aktéri šikanovania mávajú vo všeobecnosti negatívne postoje voči sebe aj voči ostatným, vyrastajú zväčša v problémových rodinách a trpia nedostatkom rodičovskej lásky a pozornosti. Školu vnímajú rovnako negatívne. Často majú veľmi nízku schopnosť empatie.
Školskí psychológovia opisujú tri typy najčastejších agresorov:
- agresor, ktorý je hrubý, primitívny, impulzívny, má narušené vzťahy k autorite, šikanuje neľútostne, vyžíva sa v zastrašovaní, chce získať absolútnu poslušnosť a kontrolu nad inými. Rodinné vzťahy agresora sú rovnako násilné, rodičia sú k nemu neprimerane tvrdí. Násilné správanie agresora je prenesene vnímané ako odplata tým, ktorí mu ubližujú.
- agresor na prvý pohľad slušný, distingvovaný, môže mať zvýšenú úzkosť. Jeho správanie sa prejavuje sadistickými tendenciami. Násilie je dopredu premyslené, cielené, prebieha bez svedkov.
- agresor „srandista" je v triede obľúbený, je vtipný, optimistický, má vplyv na ostatných. Šikanovanie je pre neho nástroj ako dosiahnuť v triede zábavu, rád zosmiešňuje, ironizuje, prekrúca tak, aby z toho niečo získal.
Pomoc a prevencia
Šikanovanie v škole je charakterizované systematickým agresívnym správaním voči slabšiemu alebo menej silnému rovesníkovi (Olweus, 1993). Sociálna dynamika šikanovania sa netýka iba násilníkov a ich obetí, ale viacerých rovesníkov. Počas šikanovania niektorí rovesníci priamo (napr. aktívne podporia agresora) alebo nepriamo (napr. smiechom a povzbudzovaním) nabádajú k šikanovaniu, iní sa postavia za svojich rovesníkov (obete) a hovoria šikanujúcemu, aby prestal, alebo pomáhajú obeti.
Okrem toho značný počet študentov, ktorí sú si dobre vedomí šikany, sa situáciám vyhýbajú a nepridávajú sa ani na jednu stranu, keď sú svedkami šikany (Salmivalli, Lagerspetz, Björkqvist, Österman, & Kaukiainen, 1996). Nedávna literatúra naznačuje, že tieto deti, často označované ako „outsideri", môžu mať kľúčovú úlohu pri zastavení šikanovania (Pozzoli & Gini, 2012). Tento predpoklad podporuje aj nedávne zistenie, ktoré ukazuje, že šikanovanie je možné výrazne znížiť motiváciou osôb zvonka konať v mene obetí (Kärnä et al., 2011)
Sociálno-patologický jav, akým šikana je, nie je jednoduché riešiť, proces je dlhý, náročný pre všetkých zúčastnených, pre samotné obete šikany môže predstavovať sekundárnu traumatizáciu. Prevencia šikany je maximálne dôležitá nielen na pôde školy, ale aj priamo v rodinách všetkých detí, kedže tento fenomén je v spoločnosti dlhodobo prítomný.
Školy:
by sa mali pri riešení šikany zamerať na rozvíjanie sociálnych zručností detí, kde sa deti už od začiatku majú učiť ako nenásilne riešiť konflikty, byť tolerantní, vzájomne sa rešpektovať, nehodnotiť a prijímať inakosť druhých. Jedným z účinných nástrojov prevencie šikany je aj zvyšovanie sebadôvery detí, vedomia vlastnej hodnoty a toho, že je absolútne neprijateľné niekomu ubližovať a keď k tomu dôjde, okamžite vyhľadať pomoc. Škola by mala jasne deklarovať, že šikana je na škole neprípustná, mala by sa snažiť vytvárať dobrú sociálnu klímu, kde sa všetky deti cítia bezpečne a akceptované aj napriek svojim odlišnostiam.
Rodičia:
by sa téme šikany nemali vyhýbať, ale práve naopak by mali s deťmi o nej otvorene komunikovať, budovať si vzájomnú dôveru, mali by byť pre deti príkladom toho, ako v pokoji a nenásilne riešiť problémy. Deti by mali vedieť, čo je to šikana a čo robiť, ak sa stanú jej obeťou. Rodičia by na druhej strane mali byť informovaní a vedieť rozpoznať varovné signály.
Nevyhnutná je multidisciplinárna spolupráca odborníkov, spolupráca medzi školou, rodičmi a centrami poradenstva a prevencie.
Použitá literatúra:
https://www.stopbullying.gov/bullying/warning-signs
Říčan, Pavel: Agresivita a šikana mezi dětmi: jak dát dětem ve škole pocit bezpečí / Pavel Říčan. - 1. vyd. - Praha : Portál, s.r.o., 1995 ISBN 80-7178-049-9
Gajdošová, Eva: Problémy žiakov v správaní spojené s agresivitou a šikanovaním v školách / Eva Gajdošová, Silvia Bogárová. - Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy,2001 ISBN 80-7164-309-2
