V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že nie všetky deti, ktoré sú šikanované požiadajú o pomoc.

Spozorovanie šikanovania nie je také ľahké, pretože existuje viacero typov násilníkov. Niektorí násilníci sú obľúbení, zatiaľ čo iní sú skôr samotárski a majú iba pár priateľov. Niektoré deti sa uchyľujú k šikanovaniu, aby sami neboli obeťami šikanovania. Väčšinou sú to deti, ktoré majú za sebou nepríjemné zážitky, kde si zažili šikanovanie od druhých. Dôvodom ich správania môže byť snaha pomstiť sa alebo využívajú šikanovanie ako nástroj sebapresadzovania.

Agresori využívajú rôzne formy na zastrašovanie a kontrolu svojich obetí. Napríklad niektoré deti, ktoré šikanujú, sú veľmi rafinované v spôsobe ako útočia na svoj cieľ, zatiaľ čo u iných sú prejavy agresie viditeľné a čitateľné.

Rodičia a učitelia by mali poznať typy šikanovania, s ktorými sa môže dieťa stretnúť. Aby boli lepšie pripravení na pomoc dieťaťu v každej situácii. V odbornej literatúre sa stretneme s rôznym delením, my vám dávame do pozornosti delenie od autorky Gordonovej (2019)

Fyzické šikanovanie

Fyzická šikanovanie je na rozdiel od iných foriem šikanovania najľahšie identifikovateľné.. Vyskytuje sa vtedy, keď agresor používa fyzické akcie na získanie moci a kontrolu nad svojimi cieľmi. Fyzickí násilníci majú tendenciu byť väčší, silnejší a agresívnejší ako ich rovesníci. Medzi príklady fyzického šikanovania patria kopanie, údery, údery päsťami, facky, štípanie a ďalšie fyzické útoky.

Verbálne šikanovanie

Agresor používa slová, výroky a škaredé prezývky na získanie moci a kontroly nad obeťou. Svoje obete si vyberá podľa toho, ako vyzerajú, konajú alebo sa správajú. Častým cieľom sú deti so špeciálnymi potrebami a inými odlišnosťami. Verbálne šikanovanie je náročné identifikovať, pretože takmer vždy dochádza k útokom, keď nie sú nablízku dospelí. Pri zisťovaní útočníka ide často o slovo jednej osoby proti druhej.

Emocionálne šikanovanie

Emocionálne šikanovanie /relačná agresia/ je zákerný typ šikanovania, ktorý si rodičia a učitelia často neuvedomujú. Je typom sociálnej manipulácie, keď sa dospievajúci snažia ublížiť svojim rovesníkom alebo sabotovať ich spoločenské postavenie. Relační agresori často ostrakizujú ostatných zo skupiny, šíria nepravdy, manipulujú so situáciami. Cieľom relačne agresívneho agresora je zvýšiť ich spoločenské postavenie ovládaním alebo šikanovaním inej osoby.

Kybernetické šikanovanie

Keď agresor používa internet, smartphone alebo inú technológiu na obťažovanie, vyhrážanie sa, strápnenie alebo zameranie na inú osobu, jedná sa o kyberšikanu. Medzi príklady kyberšikany patrí zverejňovanie škodlivých obrázkov, vyhrážanie sa online a odosielanie škodlivých e-mailov alebo textových správ.

Sexuálne šikanovanie

Sexuálne šikanovanie spočíva v opakovaných, škodlivých a ponižujúcich činoch, ktoré sa sexuálne zameriavajú na človeka. Príklady zahŕňajú sexuálne ladené prezývky, hrubé komentáre, vulgárne gestá, nepozvané dotyky, sexuálne ponuky a pornografické materiály. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k sexuálnemu útoku. Dievčatá sú často terčami sexuálneho šikanovania zo strany chlapcov ale aj iných dievčat. Chlapci sa ich môžu nevhodne dotýkať, hrubo komentovať ich telá. Dievčatá môžu iným dievčatám hovoriť hanlivé prezývky, mať urážlivé komentáre k ich vzhľadu alebo telu.

Sexting môže tiež viesť k sexuálnemu šikanovaniu. Ak dievča pošle svoju fotografiu priateľovi, môže túto fotografiu zdieľať, ak sa rozídu. Stáva sa terčom sexuálneho šikanovania, pretože si ľudia robia srandu z jej tela, surovo jej nadávajú a vulgárne o nej hovoria. Je to veľmi nebezpečné, lebo niektorí chlapci to môžu dokonca vnímať ako otvorenú výzvu na ponuku a vyústiť môže až v sexuálne napadnutie. Obeťami sexuálneho šikanovania môžu byť aj chlapci.

Šikanovanie vychádzajúce z predsudkov, ktoré majú mladiství a dospievajúci voči ľuďom rôznych rás, náboženstiev alebo sexuálnej orientácie.

Moje dieťa šikanujú, čo mám robiť?

Zistili ste, že vaše dieťa je šikanované. Prežívate rôzne emócie, od hnevu cez strach až po smútok, pretože vaším prianím je aby sa vaše dieťa cítilo prijaté, chránené a milované. Rozmýšľate, ako by ste mohli svojmu dieťaťu pomôcť.

Národné centrum prevencie šikanovania v USA odporúča rodičom aby postupovali na základe týchto krokov:

1. Porozprávajte sa so svojím dieťaťom.

Poskytnite Vášmu dieťaťu bezpečné a podporné miesto bez predsudkov, kde môže vyjadriť svoje pocity. Pripravte sa na to, že dieťa nemusí byť otvorené hneď sa o probléme rozprávať, nakoľko sa môže cítiť neisté, vystrašené, zranené, nahnevané alebo smutné.

Keď vaše dieťa začne rozprávať svoj príbeh, len počúvajte a neprerušujte ho. Je dôležité dozvedieť sa čo najviac informácií o situácii, napríklad o tom, ako dlho sa šikana deje, kto bol do šikany zapojený a aké kroky sa podnikli.

Povzbuďte svoje dieťa, aby hovorilo. Povedzte mu, že nie je v tom samo a vy ste tu na to, aby ste mu pomohli.

Uistite sa, že vaše dieťa vie, že:

• NIE JE to jeho chyba. Ono za to nemôže.
• Nie je v tom sám. Ste tu, aby ste mu pomohli.
• Zastaviť šikanovanie je zodpovednosťou dospelých.
• Šikanovanie nie je nikdy v poriadku a každé dieťa má právo na bezpečie.
• Nikto si nezaslúži byť šikanovaný.
• Deti si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo s úctou.
• Majú právo cítiť sa v škole bezpečne.

2. Reakcie, ktorým by sa mal rodič vyhnúť:

Pri komunikácii so šikanovaným dieťaťom je nevhodné šikanovanému dieťaťu povedať, aby sa postavilo proti agresorovi. Mohlo by mať pocit, že za riešenie je zodpovedné vaše dieťa. Aj keď toto v počiatku môže fungovať (asertivita je často dobrá odpoveď), odoslanie dieťaťa späť do situácie bez ďalších informácií pravdepodobne spôsobí viac škody. Efektívnejšou reakciou je brainstorming možností s dieťaťom, čo môžete urobiť ako tím, ako by mal reagovať v danej situácii.

Nesprávnou reakciou rodiča je poradiť dieťaťu, aby násilníka ignorovalo. To sa ľahšie povie, ako urobí. Vaše dieťa sa pravdepodobne pokúsilo ignorovať situáciu, čo je pre deti typická odpoveď. Keby bola táto metóda účinná, nebolo by potrebné, aby dieťa vyhľadalo vašu pomoc. Je ťažké ignorovať niekoho, kto sedí za vami v autobuse alebo vedľa vás v triede. Okrem toho, ak si šikanujúci žiak uvedomí, že jeho cieľ ho zámerne „ignoruje", môže v skutočnosti situácia vyústiť v ďalšie šikanovanie.

Nebrať veci do vlastných rúk. Bežná vnútorná reakcia rodičov je pokúsiť sa situáciu napraviť a ochrániť svoje dieťa. Rodič môže napríklad zavolať rodičom žiaka, ktorý šikanuje, alebo sa s ním pokúsia priamo porozprávať. Pamätajte, že keď deti hovoria rodičom o šikanovaní, hľadajú rodiča, ktorý by ich naviedol na riešenie, vďaka ktorému by sa cítili bezpečne. Zapojte ich do procesu riešenia a dohodnite sa spoločne na ďalších krokoch.

3. Naučte sa svoje práva.
Prečítajte si právne predpisy a zákony týkajúce sa šikanovania.. Skontrolujte tiež web Ministerstva školstva, kde nájdete veľa cenných informácií. Zistite, aké pravidlá, postupy a prostriedky má škola na riešenia prolematiky šikanovania. 

4. Premyslite si, kto ďalší by mal byť zapojený.

Vytvorte si stratégiu, koho môžete zapojiť do riešenia šikanovania, aby pomohol vášmu dieťaťu. Zapojte riešenia problematiky šikanovania odborných zamestnancov školy, prípadne aj vedenie školy. Môžete sa obrátiť aj na miestne Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie / CPPPaP, kde získate odbornú pomoc. Kedykoľvek sa môžete obrátiť aj na odborníkov z Linky detskej istoty, ktorá funguje 24/7 non-stop, bezplatne a anonymne pre celé územie Slovenska. Ak sa situácia nezmení, vás plán môže obsahovať kroky na kontaktovanie miestnych orgánov činných v trestnom konaní, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo právneho poradcu.

Sherri Gordon. 2020. How Teachers Can Spot Bullies in the Classroom. Dostupné online: www.verywellfamily.com

Sherri Gordon. 2019.The Different Types of Bullies Parents Should Watch For. Dostupné online: www.verywellfamily.com

What Parents Should Know About Bullying. National Bullying Prevention Center. Dostupné na webe: www.pacer.org